Vedia mamičky poskytovať prvú pomoc deťom?

2. 8. 2017, 15:01 | Niekedy ochota pomôcť nestačí. Je dobré vedieť, ako na to.
Život je to najcennejšie, čo máme. O to viac to platí v prípade, keď ide o naše deti. Vieme im však poskytnúť prvú pomoc, keď to potrebujú? Až tri štvrtiny mamičiek si myslí, že vie poskytnúť prvú pomoc. Keď sme sa však pýtali, či vedia poskytnúť prvú pomoc aj dieťaťu, „áno“ povedalo už len 53 % opýtaných mamičiek. Vyplýva to z prieskumu, ktorý spoločnosť Falck zrealizovala v júni 2017 na vzorke 167 mamičiek.

Kedy najčastejšie mamičky podávajú prvú pomoc deťom? Najčastejšie pomáhajú svojim potomkom pri dusení sa jedlom či cukríkom, pri vysokej teplote a febrilných kŕčoch, pádoch z hojdačky, bicykla či koňa. Viaceré mamičky však uviedli, že oživovali svoje dieťa, keď prestalo dýchať. Zhruba jedna pätina opýtaných matiek poskytla už niekedy svojmu alebo cudziemu dieťaťu prvú pomoc. Prieskum ďalej ukázal, že takmer 40 % opýtaných mamičiek pozná niekoho, kto vďaka poskytnutiu prvej pomoci zachránil život, či výrazne pomohol dieťaťu v núdzi.

 

Prvá pomoc poskytovaná deťom, či už je laická alebo odborná, je mimoriadne psychicky náročná. „Aj tí psychicky najodolnejší záchranári ťažšie znášajú pohľad na trpiace dieťa. Podvedome si spomenú na vlastné deti alebo deti im blízke,“ hovorí z praxe záchranár Falck-u Miroslav Humaj. Ako ďalej pokračuje, veľakrát je potrebné utíšiť aj obviňujúcich sa rodičov. Zdravé deti sú prirodzene živé, behajú, skáču, naháňajú sa a niekedy ich aktivity skončia úrazom. Toto by si mali rodičia uvedomiť a to im aj záchranári prízvukujú, keď sa ich snažia upokojiť.

 

Možno to znie paradoxne, ale viacero rodičov mi povedalo, že jednoduchšie sa zachraňuje vlastné dieťa. Akonáhle totiž odznie prvotný šok, rodič začne konať. Vlastné dieťa si rodičia poznajú, vedia ho utíšiť, ako ho chytiť, posúdiť ako sa správalo pred vznikom úrazu či inej udalosti,“ konštatuje M. Humaj. Pri cudzích deťoch je podľa neho dôležité si najprv vybudovať dôveru. Na detských pacientov zaberá, ak úkon, ktorý sa chystáte urobiť predvediete napríklad na plyšovom zvieratku, samozrejme, ak to situácia dovoľuje.

 

Dôležité je si uvedomiť, že dieťa nie je zmenšený dospelý, napriek tomu sa im zhoršenia zdravotného stavu nevyhýbajú. Preto odborníci robia aj kurzy prvej pomoci špeciálne pre rodičov, či učiteľov, ktoré by ich mali pripraviť na možné situácie. Akékoľvek poskytnutie prvej pomoci je totiž lepšie ako žiadne!

 

Ľudia majú možnosť absolvovať kurzy prvej pomoci ako jednotlivci alebo v skupinách. Často navštívia kurz v rámci svojej práce alebo prípravy na vodičské oprávnenie, či v rámci nejakej komunity. Takého kurzy sú vo veľkej miere zamerané na poskytovanie prvej pomoci dospelej osobe. Popri klasických kurzov sa robia aj kurzy prvej pomoci špeciálne zamerané na poskytovanie pomoci deťom. V prieskume spoločnosti Falck viac ako 77 % mamičiek uviedlo, že by sa rady zúčastnili takýchto špecializovaných kurzov. Len zhruba polovica však vie, kam sa obrátiť. Stačí sa pritom obrátiť na organizátorov kurzov prvej pomoci a pýtať sa na tento špecializovaný. Takýto kurz pravidelne organizuje aj dcérska spoločnosť Falck Academy, často v materských centrách pre skupiny mamičiek.

 

Za poskytnutie prvej pomoci sa na Slovensku, podľa platnej legislatívy, považuje aj privolanie záchrannej zdravotnej služby (ZZS). „Pri mnohým akútnych stavoch však len toto nestačí. Samotné volanie je síce chvályhodné, ale postihnutému nespriechodní dýchacie cesty, ani nebude stláčať hrudník pri zastavení srdca. Nezastaví krvácanie, či neurobí nič z protišokových opatrení. Kým prídu záchranné zložky môže byť neskoro,“ dodáva záchranár M. Humaj. Pri dospelých sa často podľa jeho skúseností stane, že kým prídu záchranári k zranenému, svedok na mieste už nie je. Pri deťoch svedkovia spravidla ostávajú až do príchodu záchrannej zdravotnej služby a aktívne spolupracujú či už s operátorom krajského operačného strediska alebo s konkrétnou posádkou.

 

Na záver príbeh so šťastným koncom

Záchranár Mirko Humaj si spomína na dievčatko so závažnou poruchou dýchania, ktoré musel intenzívne ošetrovať. Po stabilizácii stavu, cestou nočným mestom, sa zrazu dievčatko posadilo na nosidlách, dalo si dole kyslíkovú masku a s nežne detským hlasom prehovorila k záchranárovi: „Ahoj. Som Lenka a mám päť rokov. A ty si? Páčiš sa mi..“ Maminka, ktorá išla ako sprievod, očervenela, rovnako ako záchranár, len dodala: „Prepáčte, ona už je raz taká ...“ Takého chvíle vynahradia záchranárom všetku tú náročnú a ťažkú prácu a opäť raz sa im potvrdí, že ich poslanie má veľký zmysel. Rovnako ako snaha tých, ktorí sa snažia o záchranu života už pred ich príchodom.

 

 

 

Prihlásenie k môjmu účtu

Užívateľské meno:

Heslo:

Nová registrácia Zabudnuté heslo